Stretnutie s dušou II.
(Jún 2007)
Krabica mi siahala asi po pás, ale ja som vedel, čo mám urobiť, aby som, do nej vstúpil.
Stačilo šúchať palec a ukazovák pravej ruky a veľkosť krabice rástla. Vstúpiť do nej tiež nebol žiaden problém. Stačilo pomyslieť na to, že tam som. Lenže za to, čo bolo dnu, som sa naozaj zaručiť nemohol.
V strede malej izby stálo čosi ako stôl a na stole niečo ako kríženec lampy a sviečky. Už toto by si zaslúžilo niekoľkohodinové skúmanie, lenže...
Čosi mi našepkávalo: "Priťahuje ťa nielen stôl s lamposviečkou, ale aj stena pred tebou. Uvedom si to!"
Pozrel som sa na stenu pred sebou a ona sa roztvorila, ako keď niekto prudko rozhrnie obe polovice opony. Čosi ma vtiahlo dnu, do ešte jasnejšieho svetla a čistejšieho vzduchu. Možno to bola ďalšia stena, ktorá čakala na môj pohľad a svoje otvorenie. A za ňou bola ďalšia, ďalšia, ďalšia. Všade bolo jasnejšie svetlo, než to predchádzajúce. Všade bol čistejší vzduch, než ten predchádzajúci. Napriek tomu vo mne zaznela myšlienka: "Stačí! Vráť sa, lebo zablúdiš! Cesta späť je stále kľukatejšia.."
To ma vymrštilo späť, do púšte."Nejako rýchlo si sa vrátil. Spoznal si všetko, čo si chcel?"
Cítil som, že som nechcel spoznať všetko. Chcel som vedieť viac. Viac o svojej duši. Teraz to nesiem domov, aby som spoznal, čo som našiel."Domov? Nemáš rád to slovo. Je plné plaču, hnevu a príkazov."
Ale aj všeličoho dobrého, v čom chcem pokračovať, čo chcem dokončiť a čo by bolo dobré práve tam začať."A čo by bolo dobre práve tam začať? Vieš, že čo tam začneš, inde nedokončíš. Aj tu, na púšti si niečo začal. Vieš, že v krabici je ešte čo študovať: Môžeš pozorovať stôl, lamposviečku, tvar jej svetla. Môžeš zistiť, či svetlo vytvára na všetkých stenách rovnaké obrazy. Môžeš zistiť, či aj ostatné steny sa otvárajú do nekonečna..."
Nekonečno znamená nevrátiť sa."Alebo sa stále vracať neustálym opakovaním toho istého."
A toto chceš? "Nie. Jediné čo chcem je, aby si sa ničoho nevzdával nedobrovoľne a privčas. Môžeš ísť do krabice, do púšte ,do mesta, domov...Môžeš ísť za tým, čo ti vysiela väčšiu a úprimnejšiu radosť. Všetko, čo ukončíš príliš skoro a nedobrovoľne, ťa vyháňa do púšte. Tento raz však nie kvôli spoznaniu duše, ale kvôli smrti, samote a prázdnote. Vždy máš slobodnú vôľu -možnosť rozhodnúť sa medzi sebou, či niekým iným..."
Rozhodol som sa prebudiť do seba. Preto teraz píšem o stretnutí so svojou dušou. Aj po rokoch vo mne otvára nové pocity, myšlienky, predstavy...Každé vstúpenie do nich je ako nové stretnutie s dušou.
Nachádzajúci
Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho:
orean@centrum.sk
