Obrazy, písmená, písmenká

(September 2007) Stojím v jaskyni a pozerám na obraz vkreslený do steny. Je na ňom akési praveké zviera a lovec s pravekou zbraňou v ruke.
Tvary sú presné. Je mi jasné, že z toho človeka, ktorý ten obraz kreslil, by dnes mohol byť prinajmenšom neprofesionálny výtvarník.
Hlavnou úlohou toho diela však bolo povedať to, čo by dnes povedali písmená. Ktovie, možno vtedy každý vedel takto kresliť pretože to bolo nutné, ak chcel dať vedieť ,kam pôjde, alebo kam odišiel, ak by ho niekto hľadal.

"Keby každý pralovec zvládal kreslenie na takejto úrovni pravdepodobne by nevzniklo dnešné písmo: "To už sa vo mne ozval provokatér a pochybovač.
Áno, je možné, že ktosi už vtedy myslel na podobné výtvarné netalenty ako som ja a v najtajnejších priestoroch svojho vedomia pripravoval oveľa dostupnejší spôsob odovzdávania správ ako bolo kreslenie.
Prvé písmo bolo ešte stále viac obrázkami, než dnešným písmom, ale čas latinky predsa len prišiel a my, nevýtvarníci, sme neostali bez možnosti zanechať po sebe aj písomnú stopu...
Deti počítačov by povedali: "Veď je to jednoduché. Ťukneš do klávesy a je to."
Áno, písanie na počítači pripomína to Božie: "Buď svetlo a bolo svetlo."

My, vzdialení aj od bežného písacieho stroja, sme si cestu k písmenám museli poctivo vyšliapať. Čiary, vlnovky, oblúčiky a prvé osamelé písmená sa museli podobať ako vajce vajcu, a nie hocijakému, ale tomu najkrajšiemu...

Prečo vlastne nezaniklo písanie rukou a učenie sa písaniu, keď dnes stačí ťukať do klávesov počítača? Pretože počítače môžu padnúť a boli by sme hotoví?
Vytiahli by sme písacie stroje, pokiaľ ich ešte niekde máme.
A čo udržalo písané písmo pri živote aj po zavedení a takmer masovom používa- ní písacích strojov?
To, že za písacím strojom, ani za počítačom si človek nevychutná takmer vytváranie každého jedného písmena. Pre toho, kto rád a pekne píše rukou je také písanie priam stvoriteľským aktom. Každá čiastočka písmena sa vnára do snehobieleho papiera a nebodá len tak do čohosi imaginárneho, neživého.

Ja zas nie som taký konzervatívec, pretože môj rukopis je skôr škrabopisom a celkom som sa spriatelil s počítačom. To, čo napíšem na počítači, je určite pre každého čitateľné. Nemusím dávať pozor na mäkčene a dĺžne, aj keď...

Rýchle písanie na počítači prehadzuje písmená v slovách, obohacuje slová o to, čo im nepatrí, a tak vlastne nápadne približuje počítačový text obyčajnému škrabopisu.

Možno aj preto som na klasické písmo nezanevrel, ba naopak. Rád ho používam, keď nemám poruke počítač, a nielen vtedy.
Často aj pri počítačovom písaní zachytávam myšlienky, ktoré si priamo pýtajú papier a pero. Utešujem sa, že každý má v sebe takého klasicky píšuceho človiečika. Možno by nebolo zle občas dať príležitosť aj jemu.

Nachádzajúci

Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho: orean@centrum.sk