O raste

(Máj 2008) Pred domom zrazu vyrástla tráva.
Áno, pre mňa je to tak.
Opäť som totiž neusledoval, či trávu niekto zasadil, polieval, atď...
A tak si len predstavujem, že tráva rastie sama asi tak, ako vyrastie nová, či obnovená budova.
Je skutočne rast budovy tak veľmi podobný rastu trávy?
Budovu predsa musí niekto naprojektovať ..Množstvo ľudí sa podieľa na jej výstavbe, či renovácii, na jej zariadení, údržbe,
ale aj na atmosfére, ktorú vyžaruje.
Žiadna budova by sa však v meste nezjavila, keby ju niekto nepotreboval.
Ten, kto potrebuje budovu, v sebe objavil schopnosti.
Kde sa tie schopnosti vzali? Odkiaľ prišli?
Ja viem, že každý by vedel odpovedať: Od rodičov .
Rodičia mnohé prijali od svojich rodičov, ale aj od iných ľudí, ktorí boli v ich živote dôležití. V človeku je oveľa viac semienok v podobe schopnosti, než si často z povrchného pohľadu myslí.
Dôležité však je, že človek myslí.
Keď si človek všimne, že myslí, môže si všimnúť, na čo myslí.
Keď človek myslí, prirodzene vníma svoje schopnosti tak, ako to vie len on. "Toto ma zaujalo. Toto by som chcel vidieť, počuť, vyskúšať..."
Keď je ponížený, zosmiešnený, tráva prirodzených schopností je zadupaná pod zem a dlho sa jej nechce vyjsť na svetlo.
V každom prípade však v človeku vyrástla skúsenosť, že nič nevyrastie len tak samo.
Možno aj tú trávu ktosi neviditeľný zo zeme tlačí, alebo ťahá.
To tlačenie a ťahanie sa bežne nazýva učením a spolužitím v kolektíve spolužiakov. Tu mu niečo ide veľmi ľahko.
V tom niečom sú zhmotnené jeho skutočné schopnosti. Také učenie pripomína skôr rozpamätávanie sa a hru, ktorá je nesmierne príťažlivá.
Tu sa jednoducho našiel a kvôli tomu je na Zemi.
To, čomu sa venuje s väčšou námahou, je čosi ako blúdenie s tušením východu.
Existuje však aj čosi nepochopiteľné, neuchopiteľné, ale zo záhadných dôvodov dôležité.
Ono nám odkazuje, že život je boj, že človek rastie prekonávaním prekážok...
A je toto skutočne jediná cesta rastu?
Stretávam rôznych ľudí.
Utrápených, unavených, ale aj šťastných a spokojných.
S prekvapením zisťujem, že tí šťastní, spokojní usmiati, často riešia zložité problémy, alebo idú za tým, čo aspoň vyzerá dosť zložito.
Vedia však jednu zásadnú vec: "Človek skutočne rastie a rozvíja sa len v tom a vďaka tomu, čo ho skutočne zaujíma, čo ho baví.
Možno to nebolo hneď tak. Možno človek postupne a pomaly v konkrétnej činnosti nachádzal seba samého.
Ale čo ak už to nachádzanie seba samého je rastom?"

Nachádzajúci

Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho: orean@centrum.sk