O osude

(Júl 2007) Na jednom z inšpirujúcich posedení kamarát vyhlásil: "Už od narodenia zomierame." V tej chvíli som si predstavil Mudrca z Východu, autora tejto myšlienky. Kráčal po ceste s pohľadom upretým na nápis v diaľke: "SMRŤ." Nič z toho, čo by sa mu vplietlo do zorného poľa, ani z toho, o čo by zakopol, by pre neho nebolo dôležité. Vlastne ani smrť pre neho nie je dôležitá .On len akosi cíti, že to je jediný dôležitý bod v jeho živote.

Áno, bod v jeho živote pretože verí "Nikto nikdy nezomiera. Život je neustály kolobeh smrti a zrodenia. Toto je osud človeka." Pohreby však hovoria o čomsi inom. S dobrým, užitočným človekom sa príde rozlúčiť obrovské množstvo ľudí a spomínajú na neho dávno po jeho smrti. Na druhej strane, smrť neužitočného človeka si málokto všimne, a ak predsa, tak len s povinnosti.

Takže, aj keby bola osudom človeka smrť, žiadna smrť nie je rovnaká. Čo keby teda bolo osudom človeka pripraviť sa na čo najlepšiu smrť? O tom by mohli rozprávať "nevyliečiteľne" chorí. To lekárovo, "dávam vám maximálne...," môže znamenať práve toto: "To je váš čas, ktorý máte k dispozícii na to, aby ste sa pripravili na čo najlepšiu smrť."

Tí odolnejší "nevyliečiteľní," si povedia: "A možno je táto smrť fakt lepšia ako zahynúť pod kolesami auta, alebo v ňom. Možno je to aj lepšie ako zomrieť pri práci.

O tých, ktorí zomrú preto, alebo o všeličo prišli, ani nehovorím. A koľkokrát som sa už cítil mŕtvy, keď sa mi nesplnilo to, čo som si prial, a predsa som to prežil. Čo ak aj toto nejako prežijem?"

Tu už zaznieva prinajmenšom nádej na uchopenie osudu do vlastných rúk: "Alebo budem hľadať iné spôsoby liečenia, alebo uverím, že tam, na druhom brehu, sa tiež bude dať celkom dobre žiť. A ak sa dá urobiť niečo také, prečo by sme si nemohli urobiť tú cestu k smrti oveľa zaujímavejšou, radostnejšou, krajšou?

Zdá sa mi celkom dobré, na tejto ceste prejsť tromi etapami: Etapou trpiaceho, Etapou hľadajúceho a Etapou nachádzajúceho.

Etapa trpiaceho nie je nutná. Existuje pre tých, ktorí cítia, že život je plný utrpenia, že ich osudom je trpieť. Oni si už priam zvykli na to, že v ich živote sa nič nedeje podľa ich predstáv. Sú ochotní hlásať ako jedinú pravdu to, že utrpenie je nevyhnutné, že len tí, ktorí trpia sa dostanú do najvyššieho neba atď...

Etapa hľadajúceho je tu pre tých, ktorí si povedali: "Čo ak existuje iná cesta, než cesta utrpenia? Cítim, že chcem a môžem hľadať a kdesi hlboko v sebe verím, že čosi nájdem. Viem, že ak nenájdem, čo hľadám, môžem nájsť čosi podobné, ale zbytočne trpieť už nechcem." Etapa nachádzajúceho je preplnená zaujímavými podnetmi: "Všetko, čo na svojej ceste stretnem, si zasluhuje moju pozornosť. Všetko ,čo zoberiem do svojich rúk zrazu silnie, krásnie, rastie .To platí aj o všetkom, na čo natrafím v sebe samom."

Takto nejako vyzerá z môjho pohľadu môj osud.

Ako vy vidíte a cítite ten váš?

Nachádzajúci

Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho: orean@centrum.sk