O duchu, alebo Posolstvo figovníkového anjela I.

(September 2007) Bež do svojho vnútra a stvor priestor vo svojom duchu!"
Keď ku mne prišla táto myšlienka, šokovala ma hneď z niekoľkých dôvodov:
Bežať treba tam, kde na mňa čaká niečo príjemné, alebo naliehavé.
Čo ma teda čaká vo svojom vnútri?
Chodím do neho rád aj bez vyzvania. Vždy je tam čisto a príjemne. Vnímam ho ako miesto , v ktorom nachádzam všetko potrebné pre svoj život. Cítim, že by som v ňom mohol byť až do smrti a aj tak by som mal všetko pre svoju prácu, hru, zábavu i odpočinok. Prečo mám teda zrazu bežať do svojho vnútra a stvoriť priestor nielen v ňom, ale dokonca vo svojom duchu?

Cítim, že duch je kdesi hlbšie a ja podstatne väčší, než priestor môjho vnútra, v ktorom sa ocitám v stave meditácie. Duch bol pre mňa niečím, čo ma predišlo pred narodením a bude doznievať na Zemi po mojej smrti, ale zrazu je tu tá myšlienka: "Stvor priestor vo svojom duchu."

Áno, máš pravdu. Dal si o sebe vedieť, že prídeš a prišiel si sem. Odkázal si: „Prichádzam, pripravte všetko potrebné," a tvoji rodičia ostatní najbližší robili všetko preto ,aby si sa tu cítil čo najlepšie.

Postupne si prichádzal na to, ako dávať najavo svoje potreby. Priestor sa tak tvoril kvôli tebe, ale vedome si ho netvoril ty. Postupne si bol vedený k tomu, aby si si tvoril svoj priestor sám, hoci tým, že ti mama povedala, "uprac si svoje veci, uprac si voju izbu!"
Možno by som to radšej urobil, keby mi bola povedala, "stvor priestor vo svojom duchu."
- A ty by si vtedy bol tomu rozumel?
Asi nie, ale krajšie by to znelo a cítil by som sa ako stvoriteľ.
- Necítiš sa tak? A kto hovorieva - "pre seba som jediným bohom ja?"

Je pravda, že to hovorievam, ale stvoriť priestor vo svojom duchu mi pripadá príliš zodpovedné a dôležité. Asi tak ,ako v hmotnom svete. - No veď to je ono. Byť stvoriteľom je zodpovednosť, ale aj radosť z toho, že môžeš uskutočniť všetky myšlienky, ktoré v sebe máš. Je tam všetko potrebné.

Ešte jednoduchšie je to vtedy, keď si uvedomíš, že do priestoru vo svojom duchu nemusíš vnášať nič nové. Potrebuješ len vyhodiť všetko staré. A čo je staré? Staré je to, čo len tak leží v kúte a zapadá prachom, z čoho odišla energia. Lenže často sa mi stáva, že pri takomto vyhadzovaní zistím ,ako takú vec potrebujem. -Čo keby si vyhodil to "potrebujem?" To by život stratil zmysel. Ak niečo potrebujem, tak aspoň približne viem, čo chcem urobiť a poznám cestu k tomu, čo chcem dosiahnuť. - Tak si teda všimni, že vo svojom vnútri sa cítiš dobre vtedy, keď na teba nič nenalieha, keď je tam všetko svieže a čisté. Všimni si, že keď si vo svojom vnútri, tešíš sa z toho, čo už máš a kým už si.

Byť vo svojom vnútri znamená byť vo svojom strede.
V tej chvíli som pocítil svoje vnútro a v ňom seba. Naviac som už z úvodných slov vycítil, že je pri mne anjel Figovníka z Kariet anjelov stromov.
Tiež mi bolo jasné, že práve začal jeden z dôležitých rozhovorov.

Nachádzajúci

Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho: orean@centrum.sk