O čerstvom vetre

(August 2007) Cítim, že spánok odišiel privčas. Nie preto, že by som bol unavený, ale preto, lebo je ešte tma..
Áno, je tma, ale iná, než tá, ktorá si myslí, že bude rásť.
Je odlišná aj od tej tmy, ktorá si myslí, že sa udrží.
Táto tma je pripravená na prienik svetla. Zostala, aby mi urobila zvláštnu službu:
Chce mi umožniť, aby som sa mohol pozerať do svojho vnútra bez toho, aby som zavrel oči.

Ja však napriek tomu oči zatváram. Sedím so zatvorenými očami, pretože sa nechystám vstúpiť "iba" do svojho sveta.

Vyrážam ďalej.Za tento svet, alebo aspoň do takých kútov tohto sveta, o ktorých si myslím, že ma už presahujú.

Na takéto cesty mám zvláštny dopravný prostriedok.
Je ním otázka: "Kto potrebuje moju pomoc?"

Bežne sa totiž budím v čase, ktorý už ráno naplnilo svetlom.
Teraz je tu však ten nie bežný čas. Prebudil som sa do tmy, položil som otázku a prišla odpoveď. Tou odpoveďou som nasmerovaný vždy tam, kam treba. Verím tomu, lebo doteraz to vždy tak bolo. Potvrdzoval to môj pocit z možnosti pomáhať práve tomu konkrétnemu človeku, ale aj z pomoci samotnej a jej výsledku.

Áno, dozviem sa aj o tom, či pomoc bola účinná. Je to závan čerstvej liečivej energie asi v tejto podobe: "To, čo si potreboval urobiť, si urobil a urobil si to dobre."

Pre niekoho je taká pomoc tenkým lúčom svetla v tme. Ďalší to cíti ako svetlo ,ktoré prichádza cez okno ako predzvesť čerstvého vetra. Sú aj takí, čo sa nechajú tým vetrom naplniť a niesť k svojmu lepšiemu a krajšiemu životu.

Niekedy ma však odpoveď na otázku "komu treba pomôcť?" prekvapí. Je to vtedy, keď z nej vycítim, že ten, kto potrebuje pomoc, som ja.

Moje prekvapenie ešte narastie, keď zistím, že nemusím nič hľadať, ani nič riešiť. Stačí počúvať svoje vnútro, alebo len tak hľadieť do tmy, ako sa pomaly mení na svetlo.
Keď počúvam svoje vnútro, často s prekvapením zisťujem, že to nemusí byť iba o nedoriešenej minulosti.
Je to o prekvapujúco širokej prítomnosti, ktorá čaká na oživenie a liečenie čistou, sviežou pozornosťou.

Moja pozornosť rozoznieva hudbu, alebo myšlienku v mojom vnútri. Hudba, alebo myšlienka spozorovaná mnou v mojom vnútri sa začína prejavovať. Farbí, čistí a osviežuje môj deň. Tak sa z bežného dňa stane môj nový deň.

Cestovanie takým dňom pre je mňa ako prechádzanie vetrom, ktorý vchádza do mňa, ale aj ja do neho.
Ten do mňa vchádzajúci vietor odnáša len to staré a nepotrebné.

Ten vietor, do ktorého vchádzam ja, mi ponúka množstvo nového, vrátane dosiahnutia svojho dnešného cieľa a priblíženia sa k môjmu celoživotnému cieľu.

Vo všetkom nachádzam kúsok seba. To je to prebudenie do môjho svetla, času a priestoru.

Nachádzajúci

Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho: orean@centrum.sk