O božskom drahokame

(August 2007) Dostal som Horský kryštál. Už z toho názvu cítiť, že to je niečo také, čo k človeku len tak neprichádza. Pre mňa je to kameň nad všetkými kameňmi. Cítim, ako z nedohľadnej výšky učí svojou silnou energiou obyčajné kamene byť drahými kameňmi.

Takže ten, kto ho chce mať, musí vystúpiť na najvyšší vrchol svojich síl, alebo poslušne čakať, kým mu ten klenot postupne, pomaly nedokvapká pred nos. Mne, absolútnemu neznalcovi kameňov a nehorolezcovi ,sa to podarilo tým druhým spôsobom.

Napríklad tak, že som rád pozoroval dážď. Každá kvapka, ktorú som zachytil, mala pre mňa veľkosť, farbu, vôňu a chuť. Kaluže vytvorené dažďom pre mňa neboli iba vodou na chodníku, ktorej sa treba vyhnúť. Postupne som bol vedený k tomu, že veci, ktoré denne používam, si môžem čo najpozornejšie prezerať, aby som si ich vedel predstaviť, aj keď ich nebudem mať práve pred sebou. Môj chabý orientačný zmysel tiež prispel svojím dielom. Čosi mi našepkávalo: "Všímaj si popri ceste tie veci, ktoré ťa oslovujú a len tak ich odtiaľ nikto nezoberie. Pomôžu ti vrátiť sa tam, kam sa chceš vrátiť." Tou najväčšou kvapkou Horského kryštálu bol pre mňa základný kurz Šamanizmu. Tam som sa presvedčil o tom, že kameň veľkosti ľudskej dlane mi dokáže zodpovedať otázku, ktorú pokladám za najdôležitejšiu. Stačilo si ju opakovať a sledovať pritom obrazy, ktoré mi kameň ukazoval. Z tých obrazov som si intuitívne poskladal odpoveď, ktorá mi vtedy sedela. Možno aj preto som chcel s Horským kryštálom pracovať podobne. On mal však pre mňa pripravené čosi iné. Spustil vo mne to, čo by som nazval zvláštnym prúdom uvedomovania si.

Bolo mi jasné, že keby neexistoval Horský kryštál, neexiístovali by skleníky, ani fóliovníky. Pre záhradkárov dôležité rastliny by si tak nemohli užívať privilégiá, o ktorých záhradkári vedia svoje. Ľudia by len veľmi ťažko vymýšľali niečo pre rastliny, keby nemali svoje domy ,alebo byty. A ak by predsa len aj bez Horského kryštálu vznikli domy a byty, mali by okná bez skiel.

A ak by existovalo aj bez Horského kryštálu to, čo existuje, určite by to nebolo upravené, vyukladané ,čisté.

Celkom živo si predstavujem nasledujúci obraz: Na každého človeka, ktorý niečo krásne aj hodnotné vymyslel, sa zniesol v tej najjemnejšej podobe Horský kryštál. Napriek tomu, že človek ho cítil maximálne srdcom pomeditoval si v ňom, nechal sa viesť silou, ktorá presne vedela, čo práve on chce dať svetu a nádhera bola na svete. Aj ja, keď píšem texty, akosi cítim, že som vo zvláštnom, neviditeľnom, ale cítiteľnom priestore. Ten priestor funguje v určitom čase a určitom priestore práve v spojitosti s takýmto písaním.

Asi preto som zdvihol Horský kryštál tak vysoko, ako mi to bolo príjemné. V tej polohe sa mi žiadalo pozrieť do neho ako do zrkadla. Keď som sa pokúsil dostať čo najhlbšie do "zrkadla," čosi ma nepustilo ďalej ako do stredu. Náraz bol nárazom do stredu kryštálu a zároveň do stredu vo mne. Až vtedy som naliehavo pocítil, že človek nie je vo svojej podstate ani sviňa, ani anjel. Človek je vo svojej podstate nádherný, Horský kryštál. Dovoľ sám sebe vychutnať si to, ako ťa vidí Boh, Vesmír, tvoje Vyššie Ja, alebo tvoja Bytosť svetla.

Nachádzajúci

Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho: orean@centrum.sk