Moje rozhovory

(Február 2008) Doprajte si tie dve slová prečítať.
Doprajte si ich precítiť, aj premyslieť.
V slove "Rozhovor" je začiatočný stav nehybnosti, rozhýbanie sa, aj plynulý pohyb.
Je v ňom vstúpenie, ktoré smeruje najskôr do seba:
"Určite v sebe cítim niečo zaujímavé. Stálo by za to všimnúť si to a zistiť, čo to vlastne je.
Kto si vo mne už čosi rozbaľuje.
Jeho vzrušenie sa stupňuje.
O chvíľu už prebúdza moje vnútorné zmysly.
Mám stále jasnejší pocit, že pre to zaujímavé a vzrušujúce môže niečo urobiť aj moje telo.
Ešte predtým však čosi len tak zapíšem do svojej mysle.
Tá túžba zapísať tam niečo mi hovorí, že moja myseľ nezačína, ani nekončí v hlave. Tam je len mozog.

Myseľ je ako biele plátno, ktoré ma dokáže dohnať k svojej zhmotnenej podobe -k papieru, alebo k bielej ploche na obrazovke počítača. Áno, je to aj hlas, ktorý mi hovorí, že to, čo som v sebe zachytil, je dôležité.
Možno práve toto ma priviedlo k myšlienke, že keď píšem, tak hovorím.
Hovorím svojmu vnútru, že to ,čo som v ňom našiel, dokážem použiť.

Hovorím Vesmíru, že jeho posolstvo padlo mojím prostredníctvom na úrodnú pôdu.

Hovorím záujemcom o rozvinutie tej myšlienky, alebo o nájdenie tej odpovede, že nebudú čakať nadarmo.
Ich túžby budú aj takýmto spôsobom vypočuté.
Isteže toto je aj o počúvaní môjho vnútra, aj o počúvaní a vypočutí mojich túžob.
To vypočutie mojich túžob je o tom, že to, čo je vo mne a na mne zaujímavé, môže byť zaujímavé aj pre iných.
Preto som dlhé roky hovoril aj písaním a z toho písania vznikla táto stránka, na ktorej ste ma našli.
Od tej chvíle už len nehovorím, ale sa aj prihováram.

Zazvoní telefón a ja viem, že volá niekto, komu by som mohol aj ja vniesť viac svetla do jeho dňa.
Samozrejme, že nie som si hneď na začiatku taký istý.
Aj ja najskôr čakám a rozhliadam sa, akoby som stál v ustupujúcej tme, či v hmle.
Je tu však to zvonenie telefónu, ktoré som vycítil ako dôležité pre mňa, aj ako možnosť ponúknuť niečo zaujímavé, ak človek na druhej strane prejaví záujem.
Zatiaľ však vycítil toto:
"Je tu niekto schopný počúvať a ja mu mám čo povedať" Možno ešte nevie, že to isté cítim ja z neho.
Preto sa spolu rozprávame.
Náš rozhovor tvorí obraz o živote toho človeka, ktorý mi telefonuje
Zároveň však vzniká aj obraz toho, ako volajúceho chápem ja..
Je to vnášanie svetla do podoby života, ktorá je životom.
To vnášanie svetla do vzácneho drahokamu, ktorý je v každom z nás..
On mení pohľad z okna a vnáša viac svetla do tých najbežnejších dní.

Nachádzajúci

Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho: orean@centrum.sk