Komu to vlastne píšem?

(Jún 2007) Túto otázku som položil do vzduchu v nádeji, že príde odpoveď. Možno vďaka tej nádeji, ktorú som do nej vkladal, skutočne prišla: "Píšeš mne."

Chcel som sa opýtať, že kto mi to odpovedá, ale zháčil som sa. Ten hlas predsa dôverne poznám. Patrí bytosti, ktorá ku mne prišla na jar v roku 1995,aby mi pomohla prekonať jednu z mojich životných kríz.

Ale ty predsa nie si Tara!: vykríkol som, akoby som o jej mene vedel viac, než ona sama."A čo ak je za mojím menom čosi viac, než to, čo už poznáš?"
Priznávam sa, že som sa zaoberal mnohými menami, ale išlo len o zbieranie toho ,čo už o nich bolo napísané.

"Lenže za menami je oveľa viac. Zistíš to, keď urobíš tri veci:
1. Dovolíš si cítiť, čo cítiš.
2. Dovolíš si myslieť na to ,čo cítiš.
3. Dovolíš si povedať to, čo cítiš a súčasne na to myslíš.

Teraz viem, že som za jej menom vždy akosi cítil práve slovo Tara. Bolo tam zakuklené, dôkladne zabalené, ale dalo sa akosi vyhmatať."A čo si vyhmatal, či vybalil?"

Najskôr to, že tú moju bytosť poznám od puberty. Potom prišlo čosi také, že je pre mňa akousi ideálnou prapredstavou ideálnej ženy, ktorá je vždy moderná a vždy krásna. No a doteraz posledným nálezom bolo to, že bola medzi tými, ktorí ma priviedli na svet.

Aj preto prišla a je so mnou stále. Stačí si jej prítomnosť uvedomiť.

"A čím viac si ma uvedomuješ, tým hlbšie do Tary vchádzaš. Vďaka tomu vchádzaniu zisťuješ, že Tara je čosi ako cesta do najhlbšej hĺbky, ale aj vystreknutie najčistejšieho a najliečivejšieho prameňa na povrch.

Tara je pre teba ako najznámejšia krajina, ktorá vždy dokáže ponúknuť neznáme priestory.

Tara je neznáma krajina, ktorá ti vždy ukáže cestu zo seba, ale aj k sebe samému." To mi pripomenulo moje kupovanie kníh a cédéčiek. V tých veciach hľadám niečo také, čo tam akosi vložili za mňa iní. Preto sú tie veci zároveň čímsi staré a známe, ale aj mnohým nové. Možno aj ony mi tak hovoria, že ešte stále som tu potrebný taký, aký som.

"Všimni si priestory, do ktorých vchádzaš ,ale aj seba, keď tam vstupuješ. Hľadáš v nich to, čo v nich už bolo a očarilo ťa, ale tešíš sa aj na niečo nové, čo by ťa zaujalo minimálne rovnako."

A keď to tam nenájdem, cítim, že som sklamaný, ale viem, že tam znova prídem. Aj to je Tara? "Samozrejme, že aj to.

Tara je nekonečnosť času a priestoru, ktorý sa stretáva v tebe." Toto znelo,akoby sme rozhovor mali ukončiť. Prečo nie? Nech si každý v sebe nájde tú svoju Taru.

Ozajstná Tara sa za to na nikoho hnevať nebude.

Nachádzajúci

Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho: orean@centrum.sk