Ako som nerobil nič II.

(Jún 2007) Keď som pocítil, že svetla je všade dosť, zatúžil som otvoriť oči. Ani s vysielaním svetla sebe, svetu a Vesmíru to netreba preháňať. Posielanie svetla z povinnosti, či dokonca nasilu, mení jeho kvalitu. No a heslom dňa predsa bolo, "všetko, čo musím robiť, ide do kúta."

V duchu toho hesla tam teda išlo aj to svetlo, ktoré som už nechcel posielať inde. Možno práve vďaka tomu som pocítil čosi ako záblesk Poznania."V tvojej izbe máš viac kútov, než by si si myslel. Jedným z nich je knižnička s tvojimi najobľúbenejšími knihami." Áno. Sú to desiatky kníh o duši, vedomí, myslení a súvisiacich záležitostiach. Keď som tie knihy tam ukladal, bolo mi jasné, "toto je moja práca. Týmto sa zaoberám ,aj chcem sa zaoberať a hotovo!"

Nieže by to už nebola pravda, ale, keď si tak pozornejšie všímam svoj vzťah ku každej z tých kníh, tak len 7, až desať z nich by som mohol označiť za "Moje Biblie."
Ony mi totiž dovolia súčasne hrať sa aj pracovať. Dovoľujú mi byť zároveň v sebe i vo Vesmíre. Dovoľujú mi zaoberať sa takmer naraz sebou, aj všetkými tými ,ktorých zachytávam vo svojich myšlienkach, pocitoch, predstavách...

V tých knihách nachádzam veľa Myšlienok -Vesmírov.

Myšlienka - Vesmír do mňa vlieva obrovskú silu. Tá sila ma vedie k preskakovaniu z jednej strany knihy na druhú, z jednej knihy do druhej. Ženie moju dušu od čítania k písaniu, od písania k cvičeniu tela. Od cvičenia tela k bežnej meditácii. Vedie ma od cesty za nosom, k ceste za srdcom a naopak. Aj keď to na povrchu vyzerá ako príšerný chaos, všetko je inak...

To chaotické zjednocuje cesta za prameňom tej konkrétnej Myšlienky - Vesmíru.

Ten prameň je Prameňom všetkého života. Je to Drahokam všetkých drahokamov, ktorý je od začiatku aj vo mne. Cítim, že ho chcem poznať, uchopiť, presvietiť a byť nim presvietený. Cítim, že každý jeho kúsok je o príbehu, ktorý pomáha pochopiť všetky ostatné čiastočky a príbehy.

To preto som vtedy posielal každé "musím" do kúta. Musenie je ako hmla, ktorá zahmlieva všetky podstaty a pramene. Každá chvíľka nemusenia je rozhrnutím hmly. Každé nemusenie je vstupom do niektorej z Myšlienok - Vesmírov. Každé vstúpenie do niektorej z Myšlienok -Vesmírov, je priblížením sa k Drahokamu všetkých drahokamov.

Takto som popísal desiatky strán v zošite a desiatky zošitov uložených v dome. Keď som pocítil, že píšem iba z povinnosti, prestal som. Bolo to ako vyschnutie prameňa s pocitom istoty, že zajtra sa objaví ešte silnejší, ešte výdatnejší, ešte liečivejší.

O niekoľko rokov prišlo čosi ako Zber prameňov. To on mi položil otázku: "Čo je pre Teba prameň, čo pramienok a čo kvapka?" Prameň ide zo srdca ako to, čo chcem až tak, že to robím. Pramienok je to, čo chcem, čo ma k sebe priťahuje ako ku zdroju. Kvapka je to, čo na mňa dopadá, čo musím zniesť a uniesť. A z každej tej myšlienky prijímam svetlo ako vtedy, keď som nerobil nič

Nachádzajúci

Tvoj odkaz pre Nachádzajúceho: orean@centrum.sk